Žiačky štvrté na veľkonočnom turnaji v Prahe!

Dievčatá z Basketbalového klubu mládeže v Závodí sa cez veľkonočné sviatky zúčastnili s družstvom roč. 2002 (U14)  na veľkom mládežníckom medzinárodnom turnaji v Prahe. V našej kategórii – 2002  štartovalo 11 družstiev z Nemecka, Anglicka, Poľska, Talianska, Česka, Srbska a Slovenska. Dievčatá absolvovali fyzicky veľmi náročný turnaj, keď počas 64 hod. zohrali 7 zápasov na 40 min. čistého času. Nakoniec so 4 víťazstvami a vysoko aktívnym skóre skončili na peknom 4.mieste.

BKM Žilina-Závodie  -  Starenergy Trieste (IT)  67:44  (17:17,24:10,16:12,10:05)
                                -  Slovan Litoměřice (ČR)   54:27  (10:11,14:06,18:08,12:02)
                                -  Valosun Brno (ČR)          38:36  (22:02,04:11,04:15,08:08)
                                -  Kroni Belehrad (SRB)      79:16  (15:04,29:06,10:02,25:04)
                                -  Basket Říčany (ČR)         31:43  (11:15,10:06,06:10,04:12)
                                -  Slovanka Praha (ČR)       29:39  (08:14,10:04,02:11,09:10)
                                -  Klokani Ivanka (SK))        24:40  (08:14,06:06,06:06,04:14)

Body:
Ďuranová-72, Rajčanová-61, Vavrová-46, Chovancová-34, Káčerová-32, Gašpieriková-27, Buryová-18, Tomiczková-15, Hepnerová-12, Pekárová-2

Najviac doskokov v útoku: Ďuranová, Buryová
Najviac doskokov v obrane: Vavrová, Rajčanová
Najfaulovanejšia hráčka: Rajčanová, Ďuranová
Najviac faulujúca hráčka: Káčerová, Rajčanová
Najviac blokov: Rajčanová, Vavrová
Najviac prihrávok: Vavrová, Rajčanová
Najefektívnejší strelec z hry: Gašpieriková-50%, Chovancová-43%
Najlepšia hráčka v poli (rozdiel získ./strat. lopty): Vavrová, Tomiczková

Hodnotenie trénera:
„ Pred turnajom by som bral 4.miesto všetkými desiatimi. Nie že by som neveril naším dievčatám, majú dostatočnú výkonnosť, skúsenosti aj kvalitu, aby nosili medaily z medzinárodných turnajov, ale krátko pred turnajom nám kvôli zraneniam resp. študijným povinnostiam vypadlo zo zostavy niekoľko kľúčových hráčok. Rozmýšľal som, či sa aj neodhlásiť. Nakoniec cestovalo len 10 hráčok, z ktorých 3 hrali so sebazaprením (boľavé členky). Počas turnaja sa navyše zranili ďalšie dve (narazené zápästie a zlomený prst).
Vzhľadom k týmto okolnostiam sme asi ozaj na viac nemali, i keď po prvých 4 vyhratých zápasoch sme sa už videli s medailou na krku. Náročný systém turnaja (7 zápasov) nám tiež nehral do karát. Záver turnaja sa už podobal ako vajce vajcu, po vyrovnaných 3 štvrtinách sme vždy odpadli. Hralo sa v dvoch skupinách, v našej bolo 6 družstiev, systémom každý s každým, potom krížne semifinále a na záver zápasy o umiestnenie.
V prvom zápase sme si po celodennom cestovaní napriek slabšiemu začiatku nakoniec hladko poradili večer s talianskym družstvom z Terstu. Na druhý deň sme hneď ráno porazili české družstvo z Litoměříc. Opakoval sa scenár z predošlého zápasu, pomalší rozbeh, ale suverénny záver. V treťom zápase sme potom zaskočili brnenského favorita výbornou 1.štvrtinou, ktorú sme vyhrali 22:2, potom sa súper spamätal, prepol na vyšší rýchlostný stupeň, a zrazu sme nevedeli, čo prv hasiť. Naše dievčatá však bojovali ako o dušu a nakoniec v dramatickom závere udržali tesné, ale zaslúžené víťazstvo. Večer sme sa potom stretli so srbským družstvom z Belehradu, ktoré však výkonnostne výrazne zaostávalo, a zaknihovali sme najvyššiu výhru na turnaji. Na tretí deň nás potom čakal najprv ráno zápas o víťazstvo v skupine s dievčatami z Říčan a podvečer semifinále s víťazom druhej skupiny, a neskorším celkovým víťazom, s domácou Slovankou Praha. Oba zápasy mali veľmi podobný priebeh, na polčase bol stav nerozhodný, ale potom nám došli sily a súper zvíťazil. Nemáme sa však za čo hanbiť, prehrali sme s veľmi dobrými tímami, ktorí disponovali podstatne širšími kádrami. Z porážok som bol síce smutný, ale zároveň som bol na dievčatá hrdý. Ani v oslabenej zostave sa nevzdávali, všetky bojovali ako o život, často aj cez bolesť, nechali na ihrisku ozaj všetko.
V poslednom zápase, v súboji o 3.miesto sme sa stretli so starým známym súperom zo Slovenska, ktorého sme na posledných majstrovstvách hladko porazili, s dievčatami z Ivánky pri Dunaji. Súper sa však posilnil o dievčatá zo Starej Turej, mal k dispozícii 15 hráčok. Veril som, že by sme mohli aj s oslabeným kádrom niečo dokázať bojovnosťou, ale keď sa nám hneď v prvej štvrtine vyfaulovala kľúčová rozohrávačka a potom ešte zranila ďalšia hráčka, nemali sme nárok, nezvládli sme to fyzicky. Dievčatá behali už 7 zápas (40 min. čistého času) v priebehu 64 hodín. Držali sme sa silou vôle 3 štvrtiny „na dostrel!, ale záver bol už v réžii súpera a nám ostali len oči pre plač. 
Celkovo som s naším herným prejavom veľmi spokojný. Na súhre bo síce cítiť, že dievčatá z Prievidze s nami netrénujú, a Ema P. (2003) s nami hrala prvýkrát v živote, ale aj tak sme predviedli mnoho pekných akcií, našu hru ocenili aj tréneri súperov a fanúšikovia. Kým nám sily stačili presadzovali sme sa agresívnou obranou po celom ihrisku, s čím si súperi mnohokrát nevedeli rady. Nevýhodou bol úzky káder a zdravotný stav. Strelecká úspešnosť z hry 30% bola solídna, hrali sme často proti stiahnutým obranám, kde bolo len minimum otvorených striel. Prekvapivo sa nám darili TH (50%), je to náš turnajový rekord. V jednom zápase to bolo dokonca 83%. Neviem si to vysvetliť, možno sme si už zvykli na 6-ky lopty a dokážeme sa v rozhodujúcej chvíli lepšie skoncentrovať.
Z jednotlivcov by som tentoraz nikoho nechcel vyzdvihnúť, všetci bojovali ako tím zo všetkých síl a zaslúžili sa o dôstojnú reprezentáciu klubu, mesta i celého Slovenska. Bolo vidno, že po úspechu v Dánsku dievčatám zdravo stúplo sebavedomie a bez rešpektu sa pustili do každého súpera. Niektoré tu strelili aj svoje prvé kariérne trojky (Evka, Táňa). V porovnaní s Dánskom sme sa tu stretli so silnejšími súpermi. Keď vezmem do úvahy v akej zostave sme hrali, tak aj tá zemiaková má príchuť zlata. Myslím si, že v kompletnej zostave by sme boli vážnym ašpirantom na zlato.
Celkovo som so športovou úrovňou turnaja veľmi spokojný, možno by bolo vhodnejšie hrať na hrubý čas. Rozhodcovia až na drobné výnimky pískali tiež na solídnej úrovni. Organizačne to škrípalo časovo pri odbere stravy. Doprava, ubytovanie a kvalita stravy boli v pohode. Bonusom bola účasť na Matejskej púti, kde sa dievčatá trochu odreagovali, vyvetrali si hlavy. Potešilo, že tričko s logom podujatia bolo tentoraz v cene. V roku 2017 budeme zvažovať účasť našich 2003 na tomto turnaji v kategórii U14. Nesmie sa však už stať, že vycestujeme so 7 zdravými dievčatami.“

(PGE)