Zápasy starších mini pod Tatrami

BAM Poprad – BKM Žilina 78:20 (21:03,21:07,16:00,20:10)
Horváthová E. 10b, Vrždáková 4b, Koniarová 3b, Polkorábová 2b, Dubielová S. 1b, Baran-Tomíková, Čerepová, Dubielová V., Kavacká, Koňaříková, Michaličková, Pallová, Stroková
Fauly: 9 - 4  TH: PP 44%(9/4)  -  ZA 66%(6/4)

BAM Poprad – BKM Žilina 75:24 (14:04,22:12,14:03,25:05)
Horváthová E. 13b, Vrždáková 4b, Koniarová 3b, Pallová a Koňaříková po 2b, Baran-Tomíková, Čerepová, Dubielová S., Dubielová V., Kavacká, Michaličková, Polkorábová, Stroková
Fauly: 11 - 5  TH: PP 43%(7/3)  -  ZA 57%(7/4)

Hodnotenie trénera:
„Poslednú novembrovú nedeľu družstvo st. mini žiačok vycestovalo vlakom na dvoj-zápas do Popradu. Baby sa počas cesty zabavili svojimi hrami a náš nový dozor privítali, ako sa patrí. Využili situáciu, že v Poprade nasnežilo a Chrisa poriadne zguľovali. Takto sa odreagovali pred zápasom so súperom v súčasnosti pre nás silným, ale v budúcnosti pri tvrdej a zodpovednej práci zdolateľným.
Hrali sme v telocvični na Komenského ulici. Počas rozcvičky som si trochu zaspomínal na detstvo a športové triedy v Poprade, čo však nemalo vplyv na samotnú rozcvičku. Práve naopak. Chris hecoval baby počas rozcvičky, ktorá mala vysokú úroveň.
Kvalita rozcvičky sa bohužiaľ neodzrkadlila na výkone v 1. štvrtine, ktorú sme prehrali 21:3 a 1. zápas celkovo o 58 bodov. Na druhej strane to nie je až tak zlý výsledok, keďže v prvej päťke po boku 2004-riek nastúpila aj Števka roč. 2007 a Monika s Katkou obe roč. 2005. Na porovnanie Poprad mal najsilnejšiu päticu zloženú čisto z hráčok roč. 2004 a z toho 3 hráčky boli o pol hlavy vyššie ako naša najvyššia hráčka na ihrisku. Netreba však zbytočne porovnávať ročníky. Čím budú baby staršie a skúsenejšie na základe počtu tréningov a odohratých zápasov, o to viac budú schopné hrať vyrovnanú partiu aj so staršími súperkami a zákonite budú porážať rovnocenné družstvá. Samozrejme oddych, strava a regenerácia zohráva podstatnú rolu.
Druhý zápas sme odohrali lepšie ako prvý. V 1. štvrtine sme dlho držali stav 4:4 resp. 6:4 a dobre sme bránili. Nakoniec sme ju prehrali o 10 bodov a rovnako aj 2. štvrtinu o 10 bodov, čo nie je až také hrozné, keď vieme, že Terka a Barbora nehrali. Na druhej strane dostala možnosť prvýkrát si zahrať zápasy proti starším súperkám Sarah Dubielová. Túto možnosť využila naplno, hrala odvážne a nestratila sa.
Okrem Sarah ďakujem Petre Čerepovej a Emme Horváthovej, že si našli čas a odohrali zápasy s naším družstvom. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale určite im to veľa dalo. Museli sa v krátkom čase čo najviac prispôsobiť inému obrazu hry, na aké sú zvyknuté vo svojej kategórii. Obe hrali dobre, avšak ak sa chcú presadiť vo svojej kategórií, musia zapracovať na sebe oveľa viac. Emma nás podržala košmi, Petra zase na doskoku. V obrane im dávali koše aj hráčky od nich o rok mladšie, čo je dôkaz toho, že Poprad má kvalitnú základňu dievčenského basketbalu a motivácia pre naše baby, ktoré hrajú proti starším súperkám. Verím tomu, že Emma sa vo svojich zápasoch bude sústrediť na každý moment vývoja zápasu a pozitívne dokáže zaujať pozíciu rozohrávačky č. 1 vo svojom družstve. Natrénované má dostatok a musí popracovať na psychike, napr. nemyslím na to, že som stratila 1 loptu, ale namiesto toho získam 2 lopty. Tam vedie jednoznačne cesta k úspechu. Viem, že aj Petre pomohli tieto zápasy a naštartovala sa na ďalšie zápasy v sezóne. Soňa Koniarová opäť úctyhodný výkon, veľkú robotu predviedla na rozohrávke a ukázala, že je právom playmakerka number 1 v tomto tíme. Ďalej chcem spomenúť Rebeccu Kavackú, tá sa stále pýta hrať, nemá problém vycestovať s oboma družstvami na zápas. Výborná dochádzka. Úspešne bojuje. Lucia Stroková, What a play? Amazing! Prvá v obrane, minimálne 5 krát zložená na zem silnejšou hráčkou, inkasuje najviac úderov lakťom do hlavy, nebojí sa postaviť hráčke o 3 hlavy vyššej. Ak bude o pár rokov reprezentácia výberu dievčat roč. 2006 a Lucia sa udrží vo forme, niet pochýb o tom, že tréneri budú siahať práve po značke BKM Žilina a po mene Lucia Stroková. Monika Pallová detto. Hráčka jej veľmi bolestivo stúpila na členok, hrala ďalej. Plač v očiach nedala ani na sekundu najavo. Je dobre fyzicky pripravená a má hlavu na basketbal. Stále mám taký pocit, že je najvyťaženejšou hráčkou a núti ma ju nechať viac oddychovať. Možno je to len pocit. V 2. zápase dala kôš a doskočila spolu 6 lôpt čo nie je na zahodenie. Tiež by sme mali možnosť naklonovať viac hráčok typu Stroková či Pallová, aby mohli hrať aj družstvom trénerky Niny Ičovej.  Sime Koňaříkovej telo nedovolilo ísť úplne na 100 %, avšak húževnato bojovala ako v každom zápase, čo je jej silná zbraň a dala aj kôš. Po dostatočnom oddychu sa určite vráti k svojim najlepším výkonom. Veľmi to prežívam a súcítim s ňou. Som proste taký. Ako by povedal tréner Gerát - nezabijem sa za to. Katka Baran-Tomíková sa obutím kvalitných pneumatík - botasiek rázom dostala o level vyššie. Je super, že ju rodičia v tomto podporili. Viem, že dnes nie je jednoduché svojim deťom kúpiť všetko, na čo si len zmyslia a pre niekoho možno aj je. A preto sa chcem touto cestou poďakovať všetkým rodičom za to, že baby majú kvalitnú obuv, dresy, mikinu a že to, či už vo väčšom alebo menšom merítku, prežívajú s nimi. Victoria Dubielová musí viac chcieť. Chcieť brániť, chcieť behať, chcieť doskočiť, chcieť dať kôš. V domácich zápasoch proti Bruntálu hrala oveľa lepšie. Aj keď v Poprade nehrala zle, ale kúsok jej chýbal zápal pre hru. Každý z nás sa vie kúsok uraziť, avšak to nás k víťazstvám neposunie. Ivana Vrždáková mám taký pocit, že je stále v útočnom ofsajde. Aj na videu si to určite pozrieme. To by až tak nevadilo, keďže basketbalové pravidlá nemajú ofsajd, avšak vždy sa musí vracať do obrany. Ani najlepšie družstvo na svete, čo je momentálne v mužskej NBA, Golden State Warriors s 20 víťazstvami a 0 prehrami od začiatku sezóny nedokáže vyhrať zápasy bez toho, aby sa každý z piatich hráčov na palubovke nevrátil poctivo späť do obrany. V útoku nás podržala. Števka Michaličková síce necestovala z družstvom, ale určite to neovplyvnilo jej výkon v zápasoch. Na jej tvári bolo vidieť, že je toho na ňu veľa. Hlavne po sobotných zápasoch, ale nevzdala sa a to je hlavné. Kôš síce nedala, ale doskočila 2 lopty a v obrane šikovne znepríjemňovala hru hráčke Popradu č. 4 Rothovej. Inak Poprad nám celkovo v oboch zápasoch toho veľa nedovolil. Od Elišky Polkorábovej stále očakávam viac. Už ani nie tak v obrane, tam jej to celkom ide a nesmie poľaviť, ako skôr v útočnej fáze hry, kde toto družstvo potrebuje jej koše. Na druhej strane ju bránili najlepšie hráčky Popradu a stále jej znepríjemňovali život, čo by nemala byť pre ňu výhovorka, ale naopak motivácia do ďalších zápasov. 
Veľmi pekne ďakujem p. Lacovi Strokovi, ktorý s nami vycestoval ako doprovod, pomohol pri kúpe cestovných lístkov, fotil a natáčal kameru na oba zápasy, následne to spracoval a bol mojou pravou rukou. Jeho prístupom som sa za pár hodín naučil zase niečo nové. Ďakujem aj Chrisovi Vallušovi, že si našiel čas sprevádzať naše družstvo a za pomoc s technickým zápisom, aj za kvalitné hecovanie dievčat počas rozcvičky. Budeme veľmi radi, keď ho v našom klube privítame znova minimálne na víkendových zápasových akciách ako doprovod s družstvom. Chcem poďakovať aj Bronislave Cirjákovej z Popradu, hlavnej usporiadateľke zápasov, že nonstop dozerala nad priebehom oboch stretnutí a kontrolovala pracovníkov pri stolíku, aby všetko bežalo na 100 % a tým aj ona prispela ku skvalitneniu dievčenského basketbalu na Slovensku v kategórií starších mini žiačok. Touto cestou ju zároveň pozývam ako hosťa na letné sústredenie v auguste 2016 v Turzovke, ktoré pevne verím, sa podarí opäť zorganizovať minimálne v takej kvalite, ako v lete 2015 nášmu klubovému predsedovi a zároveň úspešnému trénerovi Pavlovi Gerátovi a manažérovi Petrovi Hermanovi. Ďakujem aj trénerovi Ľudovi Koštiaľovi za možnosť požičať si hráčky z jeho družstva. Ďakujem mojej rodine, babke, mamke a krstnej mame, že ma podporili na diaľku v hľadisku a prišli sa pozrieť aj odprevadiť nás.
Na budúcu sobotu 12.12. odohráme 2 domáce zápasy v Závodí proti Banskej Bystrici, ktorej máme čo vracať. Všetci ste pozvaní.
Nie len vy všetci, spomenutí v tomto komentári pozitívne postupujete v živote. Aj ja sa pri vás všetkých posúvam v mojom živote vpred. A na to nestačí ani slovíčko ďakujem. A zároveň sa ospravedlňujem za moje niekedy nie najlepšie chovanie, dotyční vedia, som proste taký.“