U12: Staršie mini na finálovom turnaji

Tento turnaj nepovažujem zo športového hľadiska pre nás za vydarený. Pomaly sme sa rozbiehali, trvalo nám kým sme si zvykli na vyššiu rýchlosť, dôslednosť, tvrdosť, atď. Bol to proste iný „level“ ako sme v sezóne zvyknutí. Nemôžem dievčatám vyčítať nedostatok snahy ani bojovnosti, len musíme hrať takýchto zápasov v sezóne viac, aby sme potom neboli hrou súperiek zaskočení. Na druhej strane treba si uvedomiť, že toto je slovenská špička, nebol tu žiadny vyložene slabý tím.
Prvý zápas sme hrali už ráno o 8,30 s domácim Šamorínom, vstávali sme o 6,00, aby sme stihli raňajky (7,00), ktoré neboli v mieste ubytovania a potom sa ešte presunúť do haly, kde sa hralo. Dievčatá na takýto režim nie sú zvyknuté, myslím, že sa to podpísalo na našom matnom výkone. Dievčatá tiež spali v cudzom prostredí, viaceré neboli poriadne vyspaté. Myslím, že to bol náš najhorší výkon na turnaji, bodový rozdiel bol pre mňa veľkým sklamaním. Nechcem tým znižovať kvalitu súpera, ktorý dokonale využil domáce prostredie a potrestal náš ospalý výkon.
Druhý zápas bol s úradujúcimi majsterkami z Košíc. Náš výkon bol už podstatne lepší. Výkonnostný rozdiel bol stále jasný, ale na našu hru sa už dalo pozerať, a aj výsledok bol  prijateľnejší. Ak vezmeme do úvahy, že Košice nakoniec titul obhájili, tak sa vlastne ukázalo, že kvalitatívne nie sme od majstra až tak ďaleko. Dokonca si myslím, že vzhľadom na našu výškovú prevahu je náš káder perspektívnejší. Súperky boli v porovnaní s nami hlavne vyhratejšie, zohratejšie a vyrovnanejšie. U nás sú ešte stále medzi hráčkami výrazné výkonnostné rozdiely, pretože nezačali trénovať naraz, ale postupne prichádzali do klubu.
Tretí zápas sme hrali so Starou Turou, ktorá na M-SR postúpila ako tretí tím zo skupiny Západ.. Mali sme výborný nástup a o výsledku sme rozhodli už v prvom polčase, potom sme poľavili, súper sa spamätal, ale zvrat sme už nedopustili.
Štvrtý zápas s Trnavou bol pre nás veľmi nešťastný. Prvá štvrtina skončila pre všetkých vrátane mňa šokujúco 21:2 v náš prospech, čo sa mi neprisnilo ani v najsmelších dobrodružných snoch. Diváci v hale si pretierali oči, či dobre vidia, nikto nechcel veriť vlastným očiam, veď Trnava predtým uštedrila jedinú porážku neskoršiemu majstrovi z Košíc. Ešte aj pred poslednou štvrtinou sme viedli o 18 bodov, ale neudržali sme to. V poslednej štvrtine sa nám vyfaulovali 2 hráčky a ukázalo sa, že naša lavička nie je dostatočne silná. Síce sme celý zápas jasne viedli, súperky sa 1-krát ujali vedenia len pár sekúnd pred koncom, ale stačilo im to na víťazstvo. Ešte 3 sekundy pred koncom sme mohli vyrovnať z TH, ale nepodarilo sa. A tak nám zostali len oči pre plač. Nepamätám sa, že som vo svojej 30-ročnej kariére stratil takýto zápas.
V poslednom zápase sme sa streli s dievčatami z Ružomberka, s ktorými hrávame v súťaži a dobre sa poznáme. Pred M-SR som veril, že ich môžeme poraziť, ale súperky sa posilnili o najlepšie hráčky z Dolného Kubína a to výrazne zmenilo pomer síl. Navyše ich tréner na nás výborne takticky pripravil. Zahrali sme asi maximum na čo v súčasnosti máme, ale nestačilo to. Dievčatám nemôžem nič vyčítať.
Celkový počet faulov bol približne  vyrovnaný (74/78), ale naše fauly sú často až pri streľbe. Z toho potom rezultuje veľký počet TH (80/121) v prospech súpera, teda musíme súpera napádať skôr, nie až pri streľbe. V úspešnosti TH sme nezaostávali (35%/35%). Spokojný som s doskakovaním, doskočili sme celkovo až 216 lôpt, teda v priemere až 43 na zápas. Treba však povedať, že väčšinou sme mali výškovú prevahu.
Celkovo som spokojný s tým ako sme bránili rýchly protiútok súperiek, v tejto činnosti sme sa výrazne zlepšili. Výnimkou bol len 1.zápas, tam sme ešte spali. Ukázali sme aj niekoľko pekných nacvičených kombinácii, niekoľko pekných individuálnych akcií, kde sme preukázali technickú vyspelosť, vynikali sme v streľbe zo stredných vzdialeností, bolo tam niekoľko pekných „stopjumpov“. Nedostatky vidím hlavne v obrane 1 na 1, všeobecnej kondícii a veľkom počte stratených lôpt – 170, teda až 34 na zápas.
Určite sa však nemáme za čo hanbiť, dievčatá si zaslúžia za svoje výkony veľkú pochvalu. Športovo treba priznať, že súperky, ktoré skončili pred nami boli o kúsok lepšie. Verím však, že o rok sa o už pobijeme o medaily. Máme veľmi vysoké a talentované družstvo, náš čas ešte určite príde.
Ďakujem všetkým, ktorí pomohli s dopravou a organizáciou, osobitne Jankovi (zastupujúcemu asistentovi) ako aj svojej asistentke Evke, ktorá ukázala veľkú obetavosť a túžbu byť s družstvom. Takisto si veľmi vážim dievčatá, ktoré prišli, chceli byť s tímom, aj keď vedeli, že si pravdepodobne nezahrajú. Všetky povzbudzovali, fandili a hnali naše družstvo vpred. Nemôžem tiež zabudnúť na náš skvelý fanclub (rodičia), ktorý určite patril k najlepším na turnaji.