Mladšie mini neuspeli v Poprade

V poslednú novembrovú sobotu cestovali naše najmladšie dievčatá do Popradu, kde odohrali 3. kolo slovenskej súťaže. Na svoje premiérové víťazstvo v tejto súťaži však, žiaľ, stále musia počkať.

BAM Poprad – BKM Žilina 70:10 (22:04,20:00,06:06,22:00)
Pallová 6, Dubielová 4, Baran-Tomíková, Chytilová, Jurgová, Kavacká, Maliarová, Michaličková, Milcová, Stroková, Šelingová
Fauly: 7 - 7   TH: ZA 0% (2/0) - PP 0% (3/0)

Hodnotenie trénerky:
Od začiatku zápasu bolo vidieť, že Poprad nám nedaruje nič zadarmo. Súperky boli zohratejšie a mali aj výškovú prevahu. Naše dievčatá mali veľký problém už pri rozohrávaní lopty z autu, opäť sme mali príliš veľa strát pri tejto činnosti. Prejavila sa tu absencia niektorých dievčat na tréningoch, nevedeli alebo zabúdali sa postaviť na nacvičený signál a pri nabiehaní sa navzájom motali pod nohy. Proti dobrej obrane súpera sme sa však len ťažko mohli presadzovať, keď sme nedodržiavali stanovené pokyny. V celom zápase sme stratili až 77 lôpt a získali sme iba 16, na kôš sme vystrelili 11krát. Navyše v druhej štvrtine sme sa nedostali k žiadnemu streleckému pokusu. S takýmito číslami žiaden zápas nevyhráme.
V druhom polčase, kedy o víťazovi už bolo jasne rozhodnuté, sme pozmenili zostavu jednotlivých pätiek. Do jednej sme postavili dievčatá, ktoré sú našimi najväčšími oporami a do druhej dievčatá, ktoré sa nedostávajú do situácii, kedy musia na seba zobrať zodpovednosť. Baby v zložení Katka, Monika, Lucka, Sarah a Števka ma potešili v tom, že so súperkami dokázali zohrať naozaj vyrovnanú partiu, vedeli sa presadiť v útoku, v obrane odviedli veľmi dobrú prácu a sťažovali súperkám ich hru. Pätica Agátka, Julka, Veronika, Andrejka a Simonka sa dostali do pre nich novej situácie. Museli to byť ony, kto sa musí uvoľniť pre loptu, nebáť sa súpera a snažiť sa proti nemu presadiť. Som rada, že pani trénerka súpera po ťažkých prvých minútach poslednej štvrtiny postavila tiež mladšie dievčatá. Pre naše baby to bola nová skúsenosť a verím, že hoci to v poslednej časti mali naozaj ťažké fyzicky i psychicky, ukázali, že keď zabojujú, tak to ide. Som na ne hrdá, že sa nezložili, ale čoraz viac sa snažili zobrať zodpovednosť aj na seba, hoci sily im rýchlo ubúdali. Verím tomu, že i takéto situácie ich posunú vpred.
Škoda, že sa nám zranila v druhej štvrtine Rebecca, ktorá nám chýbala počas ďalšieho priebehu zápasu, ale verím, že sa dá rýchlo opäť dokopy.
Na záver by som sa rada poďakovala klubu v Tepličke nad Váhom za vypožičanie hráčky – Simonky, ktorá nám veľmi pomohla a taktiež jej rodičom, ktorí s touto výpomocou pre náš klub súhlasili.

(ICO)