Bojovno-trápiaci sa výkon proti Popradu

Dievčatá roč.2004 utrpeli dve vysoke prehry proti Popradu po nedostatocnom vykone.

 

BKM Žilina – BAM Poprad   16:69 (02:27,04:06,02:22,08:14)

Machárová-10, Dubielová-2, Horváthová-2, Koniarová-2, Koňaříková, Polkorábová, Vrždáková, Žilinčárová
Fauly: 11 - 6  TH: ZA 0/0   PP  11/5 – 45,45%

 

BKM Žilina – BAM Poprad   11:86 (02:24,02:25,03:16,04:21)

Horváthová-4, Polkorábová-4, Machárová-3, Dubielová, Koniarová, Koňaříková, Vrždáková, Žilinčárová
Fauly: 17 - 2  TH: ZA 2/1 – 50%,   PP  23/6 – 26,08%

 

Hodnotenie trénera:

„Nastúpili sme už tradične v oklieštenej zostave. Myslím si, že to nie je na škodu. Každá hráčka má možnosť hlbšie siahnuť na dno svojich síl a postupnými krôčikmi sa zlepšovať, ak to sama od seba naozaj aj chce.

V 1. zápase sa nám čiastočne na 50 % darilo plniť to, čo sme si povedali pred zápasom v šatni a síce  čo najrýchlejšie vracanie sa do obrany a eliminovanie rýchlych protiútokov súpera. Nevyhli sme sa faulom a bojovnej hre, čo určite nie je na škodu. V útočnej fáze sme pôsobili bezradne. Okrem Ivy M. a Emmy H. sa takmer nikto z nášho tímu nedokázal presadiť hrou 1 na 1 driblingom do koša. Výnimkou bola Eliška v druhom zápase. Síce sa nám podarilo dodržať základné postavenie a rozmiestnenie v priestore, ale to bolo všetko. Vedeli sme si prihrať, ale nevedeli sme úspešne zakončiť kvôli precíznej obrane Popradčaniek. Tie si veľakrát vypomáhali, komunikovali a hlavne striedali, keďže ich bolo 15.
V 2. zápase náš výkon nebol o nič lepší. Prvýkrát v sezóne som to výrazne prehnal s hlasivkami, pretože som usúdil, že si to situácia vyžaduje. Boli to emócie, ktoré patria k basketbalu. Je nepredstaviteľné, aby dlhú dobu po tom, čo rozhodca ukázal, kto má loptu a ktorým smerom sa bude hra vyvíjať, sme nevedeli reagovať na to, čo sa deje na ihrisku. Stalo sa to minimálne 3-krát. Vyzeralo to, ako keby hráčky prvýkrát v živote hrali basketbalový zápas, česť výnimkám. Najzarážujucejší fakt na tom bol, že súperky už dávno zaujali postavenie na ihrisku a veľmi rýchlo dokázali predvídať, ako sa bude hra vyvíjať. My sme buď spali, alebo sme boli v totálnej panike. Netreba sa vyhovárať na to, že po mne tréner kričí, a že sa nemôžem sústrediť. A to platí pre všetky hráčky v klube, nie len pre 2004-ky. Všetci tréneri kričia. Aj v mládežníckom aj v seniorskom basketbale. Niektorí častejšie, iní menej. Podľa mňa to hráčky berú až príliš osobne. Tréneri určite nikdy nekričia prečo, aby uškodili. Práve naopak. Chcú každého najlepšie naučiť, ako v danej situácií reagovať lepšie a vyhnúť sa nezmyselným chybám.
Aj keď hráčky v týchto zápasoch behali a snažili sa, bohužiaľ nemôžem výrazne pochváliť takmer nikoho z mojich hráčok. Za zmienku stojí Sonina bojovnosť v určitých minútach v druhom zápase a Simino chcenie hrať ďalej po tvrdom strete z jednou zo súperiek. Škoda, že sa tieto faktory vyskytli len v niektorých minútach zápasu. Chcem však poďakovať Ive M. a Emme H. za to, že nám pomohli odohrať tieto zápasy. Hrali sme podpriemerne. Ťažko sa mi to píše, ale bol to jednej z našich najslabších výkonov v Slovenskej súťaži v tejto sezóne, ak nie najslabší. Chýbala kapitánka Monika, ktorá bola po chorobe a nemôžeme sa vždy spoliehať len na ňu. Prečo ostatné hráčky konečne nenakopnú svoj motor, je otázne. Budeme sa vždy spoliehať len na to, že to príde samo? Musím pohaniť Ivu V. a to nie ani tak za výkon na ihrisku, ale za jej správanie. Nekoncentruje sa vtedy, keď je to potrebné. Robí hlúposti cez tréning a cez prestávku robí neporiadok v šatni s odpadkami. S takýmto prístupom sa nikam neposunie.“

(SIM)